reklama

Gorily verzus ovce

„Jeden človek z tajnej služby ma kontaktoval, že by mi vedel dohodnúť päť až desať miliónov korún, ak mu symbolicky vrátim spis a zaviažem sa, že o kauze nebudem písať," povedal v rozhovore pre denník Sme novinár Tom Nicholson. A mne prichádza na um, koľko by stálo tajnú službu a finančnú skupinu a politickú elitu, aby na kauzu Gorila zabudli tisícky, státisíce a dúfam, že v čase volieb približne dva milióny slovenských voličov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (59)

Ak by teda na spis Gorila mali zabudnúť. Lebo kto si ten spis prečíta, ten už naň nezabudne.
Stále nie je jasné, kto spis Gorila zverejnil, faktom však je, že sa stal verejným majetkom a od toho, ako ho bude vnímať relevantná časť slovenských občanov, bude závisieť aj odpoveď na kruciálnu otázku prelomu rokov 2011-2012 - sme ovce alebo nie?

Ak platí alternatíva a, netreba pokračovať - ani v čítaní.

Pripusťme však možnosť, že nie sme národom iba oviec a to, čo o pomeroch v tejto spoločnosti vypovedá Gorila, nasiera množstvo ľudí.
V diskusiách pod článkami - prevažne v denníku Sme, lebo ostatné tlačené denníky priam fatálne a hanebne zlyhávajú pri informovaní o tomto najväčšom škandále od únosu prezidentovho syna - sa veľmi často objavujú rezignované poznámky typu, čo už môžu robiť radoví občania, o všetkom aj tak rozhoduje skorumpovaná politická elita, všetky strany sú už dávno dohodnuté na povolebnom usporiadaní, policajti tak ako predtým nič nevyriešia, ak by aj na niečo prišli, zastaví to prokurátor alebo sudca, hlas občana nič neznamená...
Zatiaľ to tak väčšinou podľa všetkého vyzerá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nemuselo by.
Asi nemá zmysel špekulovať o tom, čo by mal robiť prezident Ivan Gašparovič, lebo ako slepé kura nájde zrno, teraz mnohé gorilou spomínané osoby akoby našli pridanú hodnotu nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Jasné, ani táto zmena ešte nezaručuje dôsledné prešetrenie kauzy Gorila, ale bez zmeny v čele Generálnej prokuratúry sa o niečom podobnom nedá ani len snívať. Pretože ak sa dá u Trnku na niečo spoľahnúť, tak na to, že v kritických chvíľach vie, čo má robiť. Ako to napokon už ikskrát dokázal (vedeli ste, že Trnka vyšetroval napríklad už odpočúvanie americkej ambasády v roku 1992?). Môže sa Gašparovič snažiť akokoľvek, toto flagrantné pohŕdanie ústavou bude v jeho životopise podobnou škvrnou ako riadenie NR SR počas noci dlhých nožov v novembri 1994.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Minimum, čo môže v tejto situácii urobiť minister hospodárstva Juraj Miškov, je navrhnúť vláde ak už nie odvolať, tak aspoň pozastaviť výkon funkcie predsedníčky výkonného výboru FNM Anny Bubeníkovej. Pridanou hodnotou celej operácie je fakt, že pre SDKÚ-DS v tomto prípade nejestvuje dobré riešenie - ak podporia tento návrh, nepriamo priznajú Gorile znaky pravdivosti, ak Miškovov návrh odmietnu, postavia sa za osobu, ktorej podpora im nemôže priniesť nič pozitívne. Som prekvapený, že Bubeníková to nechápe a nenasleduje príklad demisie bývalej riaditeľky správy štátnych hmotných rezerv Hrinkovej, lebo každým dňom sa o Gorile vie viac a viac a jej pozícia v čele VV FNM je jednoducho neudržateľná bez straty kreditu strany, ktorá ju na tento post nominovala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšie minimum majú pred sebou poslanci NR SR - v takejto situácii sa priam žiada zvolať mimoriadnu schôdzu (aj keby hneď mala byť neverejná kvôli výpovediam dvoch posledných riaditeľov SIS). Napokon, o úmysle zvolať mimoriadnu schôdzu hovorili poslanci za SaS na nedeľnom mítingu na námestí SNP v Bratislave, sami však pripúšťali, že to nebude jednoduché. Poslancov za SaS je osemnásť, možno k nim pripočítať štyroch poslancov za Obyčajných ľudí, dvoch z OKS na kandidátke OĽaNO a jedného z OKS na kandidátke SaS - to je spolu 25 poslancov a na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR treba tridsať podpisov. Insitná matematika hovorí, že im chýba po jednom poslancovi za každý poslanecký klub (Smer-SD, SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a SNS). Vyjadrenia podpredsedu SNS Andreja Danka však naznačujú, že podpora v klube SNS by nemusela byť celkom nereálna - šancu SNS na vylepšenie svojho kreditu prostredníctvom spisov Gorily si jednoducho nemožno nevšimnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by aj snska nezabrala, možno sa pýtať, či by zámer saskárov zvolať mimoriadnu schôdzu nemali podporiť aspoň tí poslanci, vnímaní verejnosťou ako tí tzv. slušní - Rado Procházka, Miro Beblavý, Jana Žitňanská, Jana Dubovcová či František Šebej napríklad. Možno mám iba zlý vyhľadávač, ale nedarí sa mi nájsť kritické slovo poslancov do vlastných radov, a ak ho od niekoho očakávam, tak práve od týchto poslancov, hoci mi je - podobne ako im - jasné, že s kandidátskou listinou sa dajú do dňa volieb robiť rôzne čachre. Ak však ani tento škandál, porovnateľný s únosom prezidentovho syna a vraždou Róberta Remiáša (inšpirácia Marekom Vagovičom), nepreberie aspoň niekoľko poslancov z iných klubov zo sladkého spánku, možno sa nazdávať, že sú s nastaveným korupčným systémom zmierení. A s týmto poznaním potom treba vnímať všetky ich moralizujúce príhovory na parlamentnej pôde či blogovanie. Lebo to doterajšie mlčanie v poslaneckých kluboch a v „postihnutých" stranách je rovnako údesné ako mlčanie viacerých médií. Čo platí aj o celebritách z umeleckého a kultúrneho života, ktoré akoby stratili reč (je vari Danubiana väčší prúser?).

V suteréne sa už dlhší čas pohybuje aj pár akože mienkotvorných aj bulvárnych médií - mŕtve chrobáky v Pravde a v HN sú zarážajúcou správou o stave časti slovenskej žurnalistiky, pretože prinajmenej posledné aktivity SME (po porovnateľne hanebnom začiatku, pozri napríklad tu) ukazujú, že v kauzou sa dá napriek nesmierne citlivej pôde pracovať a prinášať denne nové informácie. Povedzme si otvorene, ak takéto médiá nepovažujú kauzu Gorila za hodnú povšimnutia, je otázne, či si zaslúžia pozornosť tej časti čitateľov, ktorí považujú kauzu Gorila za najhlbšie dno ponovembrovej politiky. Je jasné, že noviny žijú z inzercie a slovo inzerenta je oveľa významnejšie ako slovo čitateľa, ale znížený záujem verejnosti o takto vypitvaný produkt a výrazný pokles predaja by mohol byť signálom redakciám a majiteľom, že čitateľom niečo dôležité dlhujú a oni to hľadajú inde. Kúpili by ste si loptu, ktorá sa nedá nafúkať? Tak prečo kupovať noviny s podobnym defektom... To je zasa minimum, čo môžu robiť čitatelia.

O voličoch niečo nabudúce.

Róbert Kotian

Róbert Kotian

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  17x

som novinár na voľnej nohe - odkedy som odišiel zo Sme. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu