reklama

Dve rozhodnutia Ivety Radičovej

Iveta Radičová sa opäť nebude uchádzať o post predsedu SDKÚ-DS - tentoraz vraj preto, lebo patrí „k politikom, ktorí tvrdia, že pri výkone premiérskej funkcie sa treba sústrediť na jej výkon a že je vhodné oddeľovať stranícke posty od výkonu premiérskej funkcie" - ako povedala v rozhovore pre denník  SME.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

I tak še da - či to však bolo správne rozhodnutie, uvidíme, až keď pôjde do tuhého. Momentálne sa dá uvažovať, že uprednostnila relatívny pokoj na prácu na poste premiéra za predpokladu, že jej gesto bude vnímané nie ako prejav slabosti, ale ako preferencie iných hodnôt, než akými disponuje predseda strany a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Rovnako zrejme Radičová predpokladá, že Mikuláš Dzurinda nebude tlačiť na pílu v situáciách, kde budú mať obaja lídri (jeden stranícky a jeden voličský) odlišné názory a záujmy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Napokon, už raz Radičová nad dzurindovcami zvíťazila. Keď si strana volila volebného lídra, lebo Dzurinda odstúpil z tohto postu po medializovaných informáciách o financovaní SDKÚ-DS, vtedy porazila Dzurindovho koňa Ivana Mikloša dosť výrazne - za Radičovú hlasovalo 2669 voličov, za Mikloša 1666, Radičovú uprednostnilo šesť krajov, Mikloša iba dva. Podľa znalcov vnútrostraníckeho prostredia v SDKÚ má Radičová podporu medzi členmi strany, Mikloš/Dzurinda skôr v straníckych štruktúrach. A keďže predsedu SDKÚ-DS volí kongres a nie všetci členovia, zdá sa ako prezieravé, že Radičová nejde do súboja, v ktorom môže oveľa viac stratiť ako získať. Zodpovedá Radičovej verbalizovaným politickým technikám, že pred priamym súbojom uprednostňuje postupné obsadzovanie pozícií a verí, že týmto spôsobom si získa na svoju stranu aj väčšinu funkcionárov strany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mentálna indispozícia Radičovej veliť politickej strane je ďalším dôvodom, prečo sa Radičová rozhodla sústrediť na post predsedníčky vlády a nie strany. Isteže, aj pre Radičovú by bolo výhodnejšie byť na čele takej strany, ktorá ju en bloc považuje za svojho lídra, alebo mať podporu takého predsedu strany, ktorý sa necíti byť nespravodlivo odsunutý na vedľajšiu koľaj, ale kým sa Radičová nezmení, alebo kým nenájde vo svojom blízkom okolí schopného vyzývateľa, ktorý by dokázal na kongrese poraziť matadora Dzurindu, bude sa musieť o politickú moc deliť a dúfať, že jej popularita v pozícii predsedníčky VLÁDY (nie strany, ako som pôvodne napísal) neklesne natoľko, aby ju dzurindovci elegantne nevyšachovali z postu premiérky.

Prvým skutočným povolebným súbojom medzi Radičovou a Dzurindom sa stala nominácia riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde boli predstavy oboch lídrov diametrálne odlišné - OBAJA chceli mať na tomto poste človeka, ktorému môžu OBAJA absolútne dôverovať a taký jednoducho nejestvuje. Hoci nie je vylúčená alternatíva, že OBAJA si myslia, že riaditeľ SIS je JEHO/JEJ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A keďže autor tohto textu má ešte v živej pamäti, nakoľko boli pre Mikuláša Dzurindu dôležité informácie jednotlivých spravodajských rezortov, ktoré ako premiér dostával ráno na stôl, a keďže autor tohto textu vie, čo s paranoidnými povahami na poste premiéra robili informácie získavané tajnou službou a políciou, je jasné, že v tomto súboji sa bude hľadať férová dohoda len veľmi ťažko. Napokon, začínať deň čítaním zvodiek tajných služieb a polície, kde sa dozvedáte nielen to, prečo a ako získavajú informácie tajné služby iných štátov, ale aj to, kto sa s kým stretáva a za akým účelom a čo si hovoria aj o predsedovi vlády, nie je pre nevyrovnané a nezrelé povahy bez dosahu na ich mentálne zdravie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak však bude chcieť sama Iveta Radičová brať vážne svoje vlastné slová, že „pri výkone premiérskej funkcie sa treba sústrediť na jej výkon, a že je vhodné oddeľovať stranícke posty od výkonu premiérskej funkcie", mala by trvať na tom, že riaditeľ tajnej služby patrí k najbližším spolupracovníkom predsedu vlády a nie predsedu strany. Zo slov, že jej návrh bol prezídiom SDKÚ-DS jednomyseľne podporený, sa zdá, akoby tomu tak aj bolo, nech už je to podľa kuloárov akokoľvek. Aj akokoľvek inak.

Trochu bizarne však zazneli kritériá, aké si na riaditeľa tajnej služby vybrala samotná premiérka, čo treba odcitovať: „Aby to bol človek, ktorý po skončení tejto funkcie nebude zneužívať získané informácie, ktorý nie je zosieťovaný rôznymi spôsobmi s minulosťou," plus "charakter, bezúhonnosť, politická skúsenosť, vernosť, oddanosť myšlienkam a hodnotám a rovná chrbtová kosť". Čo je všetko možné, len nie profesionál.
Matovič sa bude obracať.

Jedno z Ivetiných najlepších rozhodnutí

Keď sa Ján Krstiteľ Balázs stal šéfom poradcov predsedníčky vlády Ivety Radičovej, mnohí to vnímali ako rozumný krok novej premiérky - v istých kruhoch má JKB veľmi dobré meno. A zaslúžene, pretože pokiaľ mi pamäť slúži, stál vždy na tej správnej strane barikády - teda slabých či slabších a v práve proti mocným zneužívajúcim svoje postavenie. Či už išlo o zavlečeného prezidentovho syna, zavraždeného Roberta Remiáša, údajne zbitú Hedvigu Malinovú, obvinených františkánskych kňazov - a dokonca stál aj na strane nitrianskej sedmičky, obvinenej a odsúdenej za vraždu medičky Ľudmily Cervanovej, kde som si už nebol taký istý tou stranou barikády, ale texty františkánskeho kňaza boli dostatočne presvedčivé - alebo prinajmenej vyvolávali pochybnosti o vine onej odsúdenej sedmičky Nitranov.
Čiže keď sa františkánsky kňaz s dobrým renomé stal šéfom poradcov premiérky Radičovej, kvitovala to väčšina pozorovateľov s porozumením - a nemuseli na to práve porovnávať s inými poradcami či poradkyňami pre všetko.
Potom sa však Ján Krstiteľ Balázs rozhodol vystúpiť z rehole aj kňazskej služby a všetko sa skomplikovalo - aj vďaka odôvodneniu Mariána Balázsa, ktorý tento krok vysvetľoval „narastajúcim pocit spútanosti, nepochopenia a kritiky z cirkevných radov a k tomu tichom biskupov pri verejnom potieraní hodnôt". Čo už vyvolalo množstvo viac či menej tvrdých odsúdení najmä z radov veriacich, ktorí nedokázali pochopiť tento krok, a množstvo špekulácií, ktorí vysvetľovali toto rozhodnutie bývalého kňaza aj intímnym vzťahom Mariána Balázsa k Ivete Radičovej.

Ako ateistovi a liberálovi (moja mama tvrdí, že som aj evanjelik) mi je jedno, prečo sa takto Marián Balázs rozhodol - nemá sa za čo hanbiť ako Ján Krstiteľ Balázs a snáď si tento štít udrží aj ako Balázs Marián. Predsedníčka vlády potrebuje v prostredí plnom vlkov a svíň, pretvárky, korupcie, podrazov, klamstiev, zrád, účelových spojenectiev a lobistickej legislatívy aspoň jedného človeka, ktorému môže takmer bezhranične veriť, aby tomu prostrediu nepodľahla - alebo aspoň nepodľahla viac ako je nevyhnutné.
Marián Balázs vyzerá ako jedno z najlepších riešení, aké jej - keď už to nemôžu byť ani Stano Radič, ani Jaro Filip - súčasná slovenská spoločnosť ponúka.

Róbert Kotian

Róbert Kotian

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  17x

som novinár na voľnej nohe - odkedy som odišiel zo Sme. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu