7 dôvodov, prečo sme skončili druhí, alebo okom hokejového laika 4

Autor: Róbert Kotian | 22.5.2012 o 13:37 | (upravené 22.5.2012 o 14:28) Karma článku: 9,66 | Prečítané:  980x

S analýzami, prečo sme takí dobrí práve v hokeji, sa roztrhlo vrece. Ale prečo sme skončili druhí? Po prvé preto, lebo sme prehrali až vo finále - dá rozum, že sme nemohli skončiť prví, lebo prvým býva mužstvo, ktoré vyhrá vo finále, a tým boli Rusi. Ale keďže sme predtým porazili Čechov, tak tá finálová porážka až tak veľmi nebolí.

 

 

Po druhé preto, lebo sme v semifinále porazili Čechov, a tak sme mohli skončiť najhoršie druhí - a keďže sme porazili práve Čechov, na čom mnohým Slovákom záleží viac ako na čomkoľvek inom, sú naši strieborní chlapci jednoducho zlatí.

Po tretie preto, lebo sme vo štvrťfinále porazili Kanadu - čo čakal málokto, Kanaďania asi najmenej. Tým skôr, že po druhej tretine to vyzeralo, že majú zápas pod kontrolou. Aj keď si mohli spomenúť, že ani v prvom zápase to s nami nemali ľahké - a keby si ešte niekto z nich spomenul, aké mali malé dušičky v semifinále OH vo Vancouveri, kde v poslednej minúte netrafil Demitra do prázdnej brány, mohli byť ostražitejší. Zrejme aj oni podľahli mýtu, že krajina, ktorá má viac ľadových plôch ako jej súper registrovaných hokejistov, nemôže prehrať.
A za to, že od titulu majstrov sveta sa na Slovensku napriek veľkohubým sľubom postavilo iba pár štadiónov, z toho jeden brutálne predražený, za to Kanaďania naozaj nemôžu.

Po štvrté preto, lebo sme porazili aj Francúzov, aj Švajčiarov, aj Bielorusov, aj Kazachov, aj Američanov - a nedá  mi nevysloviť podozrenie, že sme ich porazili aj preto, lebo si každý z nich myslel, že pôjde ďalej na náš úkor. Že si to mohli myslieť, nie je nič prekvapujúce, lebo niekoľko rokov sme úspešne presviedčali svet, že naša méta je štvrťfinále - väčšinou nedosiahnuteľná. A že sa nám viac darí, ak nás súper podceňuje, je našou silnou stránkou. V čom sa však ani my od súperov vôbec, ale vôbec neodlišujeme.

Po piate preto, lebo sme konečne našli systém - presnejšie, našli sme systém, ako poraziť Kanaďanov a Američanov a Čechov, voči ktorým sme boli v pozícii outsiderov. Teda, systém nám našiel Vladimír V ůjtek, ktorý do slovenskej ofenzívnej povahy naordinoval českú taktiku a disciplínu (porovnanie so slovenskými a českými turistami v Chorvátsku nemusí byť úplne odtrhnuté od reality) a slávil s ňou úspech.
Že sme doteraz nenašli systém, ako ozdraviť slovenský hokej, za to už V ůjtek nemôže. A ako poznáme slovenskú hokejovú generalitu (kde sa nabral Široký pri udeľovaní medailí?), bude tento úspech v Helsinkách ďalším dôvodom na sladký spánok pri práci s mládežou - nanajvýš sa niekde ulejú peniaze na  ďalší štadiónovo-hotelový komplex.

Po šieste preto, lebo sme do fungujúceho systému našli vhodných hráčov - teraz opäť hovorím o reprezentácii, nie o slovenskom ligovom alebo mládežníckom hokeji, kde už klasicky zlyháva výber a výchova talentov (a že musí Zdeno Cíger vytvoriť projekt pre deti zo sociálne slabších rodín, mu slúži ku cti, aj tým, ktorí ho podporujú, ale je hanbou pre hokejový zväz, ligové kluby a rezort školstva a vedenia štátu, že dovolili, aby slovenský hokej až tak hlboko upadol). Ak sa V ůjtekovi podarilo skĺbiť skvelý tím, kde zamakali jeden za druhého, kde bola skvelá symbióza hviezd a nosičov vody a mladých drzákov, je úžasné - takisto to však vypovedá o tom, že na fungujúci systém možno netreba vymýšľať koleso. Ale či sa túto myšlienku podarí presadiť do pomerov v slovenskom hokeji, dosť pochybujem (kde sa nabral Široký pri udeľovaní medailí?).

Po siedme preto, lebo sa podarilo nájsť 25 hokejistov, ktorí sa vyrovnali väčšine reprezentantov ostatných hokejových veľmocí - priznajme, že pred hráčmi ako Malkin, Ovečkin a Daciuk sa rozochvejú kolená väčšine hokejistov. Nájsť 25 skvelých hráčov do reprezentácie je oveľa ľahšie ako nájsť 25 detí v Petržalke do novovznikajúceho hokejového klubu - veď už aj Slovan robí nábor, nie výber. A ak slovenskému hokeju chýbajú „raubíri zo zamrznutých rybníkov" (Jaroslav Walter), je tak aj preto, že za posledných dvadsať rokov sa podarilo zlikvidovať bývalú (česko)slovenskú hokejovú školu (Rusnák, Liba, Lukáč, Cíger, Hossovci, Pálffy, Šatan, Demitra... boli jej plodmi) a nebola nahradená zmysluplným a porovnateľným projektom.

Ale ak ani tento excelentný výsledok  neodštartuje skutočnú koncepčnú prácu s deťmi, mládežou a juniormi, ak sa aj tento výsledok preserie podobne ako ten z roku 2002, keď sa sľubovala výstavba malých hokejových štadiónov v dvadsiatke okresných miest na Slovensku a z celého vznešeného projektu zostal fascikel v ktorejsi zásuvke na hokejovom zväze, ak sa nezačnú stavať malé ľadové plochy po celom Slovensku, ak nebudú štát a mestá a kluby a sponzori investovať do mladých športovcov, budeme ďalších desať rokov čakať na podobný zázrak.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?