Občan Bozonča, ideálny volič, alebo okom hokejového laika 3

Autor: Róbert Kotian | 6.5.2011 o 15:18 | (upravené 8.5.2011 o 12:59) Karma článku: 7,82 | Prečítané:  1742x

Inšpirácia poviedkou Súdruh Bozonča, ideálna pracovná sila, ktorú som Petrovi Pišťankovi uverejnil na jar 1989 v Dotykoch, časopise pre mladé umenie, je určite zámerná.

Občan Bozonča má nastavené rádio ako budík na 5.59, takže prvé, čo počuje ešte predtým ako otvorí oči, sú správy o stave slovenskej spoločnosti. Väčšinou sú to správy - objektívne vzaté - nelichotivé, ale svojským zákerným spôsobom utvrdzujú občana Bozonču, ideálneho voliča, že všetko je na svojom mieste, tak ako si napokon už zvykol. Najviac sa menia športové výsledky a predpovede počasia, ale základný pocit občana Bozonču, že politici vydrbávajú so svojimi voličmi do najväčšej možnej miery, sa nemení už niekoľko volebných období. Hoci je pravda, že sú volebné obdobia, kedy ho to mrzí menej a v iných zasa viac, veď ani o on neni odľud a svojim dopraje viac ako tým hajzlom opozičným.
Ani dnešok nie je iný - občan Bozonča sa síce pozastaví nad správami, ako tí cudzí hajzli chceli ukradnúť na prenájme daňového úradu dva melóny eur a tí naši len melón, ale myslí si, že to tak má byť - alebo že aspoň on na tom nič nezmení. Hoci akési zvrátené zadosťučinenie, že je na strane menších zlodejov, v ňom vyvolá celkom príjemný pocit obohatený o miernu dávku adrenalínu, takže vstáva vlastne „oddýchnutý a príjemne naladený". Napokon, čaká ho celkom príjemný štart do dňa - ide venčiť psa, ktorý mu na rozdiel od zvyšku rodiny prejavuje náklonnosť za akýchkoľvek okolností, dokonca aj tesne pred výplatou, čím sa zásadne odlišuje od zvyšku rodiny občana Bozonču.

Cestou z venčenia sa občan Bozonča zastaví v potravinách vo vedľajšom petržalskom paneláku a kúpi chlieb, rožky, šunkovú salámu, konzervu a špekáčiky pre psa, bulvárny denník, ktorý sa odbavuje na platonickom útoku a insitnej obrane slovenských hokejistov (samozrejme, tento Bozončov slovník by náklad denníka nepredal, preto je postoj denníka oveľa jadrnejší a bližší sklamanej až nasratej podstate slovenského fanúšika).
Manželka občana Bozonču medzitým odišla do práce a mladší syn ešte dospáva včerajší pobyt vo fanzóne - deň sa teda zatiaľ vyvíja nad očakávanie dobre, snáď to do večerného zápasu s Rusmi vydrží, hovorí si v duchu Bozonča a starostlivo umýva psovi labky vo vani.
Pes si pričuchne k špekáčikom a veľavýznamne odvráti papuľu, že túto umelinu bez akéhokoľvek náznaku mäsa on teda jesť nebude. Občan Bozonča si povzdychne a ak si aj myslel, že dá psovi dva rožky so šunkovou salámou - nedávno zjedol s pražskou sunkou až tri a bolo mu málo - po otvorení balíčka so salámou mu udrie do nosa stuchlina a občan Bozonča už vie, že sa zasa zabudol pozrieť na dátum spotreby. Do obchodu sa však nevráti, lebo dnes je pri pokladni tá hnusná bosorka, s ktorou sa minule hádal o výdavok - a neuhádal. Hoci akési zvrátené zadosťučinenie, že je na strane šťastnejších manželov, v ňom vyvolalo celkom príjemný pocit škodoradosti , lebo on síce prišiel len o pár centov, ale jeden nešťastník prichádza o celú výplatu a ešte sa musí tváriť spokojne.
Občan Bozonča si teda opečie špekáčiky, psovi dá konzervu s granulami, umyje po oboch riady a odchádza do práce.
Občan Bozonča je radový úradník v jednej nie veľmi významnej štátnej firme a keby o jeho názory a informácie mal záujem niektorý investigatívny novinár, bolo by to zaujímavé čítanie. Občan Bozonča však v spomínanej firme robí už pätnásť rokov a vie, že zásadné zmeny na začiatku každého volebného obdobia sú zažraté do politického systému krajiny a pravidelnosťou sa bytostne podobajú 29. februáru. A tak sa vždy v mesiacoch po volebnom víťazstve učí pracovať na novom počítačovom systéme a zisťuje, ako sa nový nábytok a koberce posúvajú smerom nadol. Nie celkom nadol, tam sa pohybuje občan Bozonča a hoci sa už naučil sedieť v kresle tak, aby si na vyčnievajúcej skrutke neroztrhol nohavice, dúfa, že raz príde taká politická strana, ktorá to dá všetko do poriadku. Svoju nádej vkladá každé volebné obdobie do nového politického subjektu, aby v rozličnom časovom intervale pochopil, že podobnosť svíň pri koryte vôbec nie je náhodná.

Občan Bozonča teda naštartuje svoju lízovanú fabiu a presúva sa zápchami do práce v centre mesta - mohol by ísť aj mestskou hromadnou dopravou, ale cestou z práce sa stáva vítaným taxikárom pre svoju polovičku, takže neprotestuje, hoci musí každý deň zúfalo zhľadúvať miesto na parkovanie. Ale keďže sa už dávno naučil, že Bratislavčan nehľadá najvhodnejšie miesto na parkovanie, ale obsadzuje prvé voľné miesto, je tento ranný adrenalín takisto znesiteľný. Mohol by síce parkovať aj na miestach vyhradených pre manažment firmy - ale k manažmentu firmy občan Bozonča nepatrí a zrejme ani nebude. Nemá na to politické ani mentálne predpoklady - na druhej strane aspoň ostal nepovšimnutý už niekoľkými vrcholnými manažmentami a hromadné výpovede ho teda obchádzajú veľkým oblúkom, vyplývajúcim z jeho zjavnej bezvýznamnosti. Cestou sa mu podarí vyhnúť viacerým jamám na komunikáciách prvej triedy, nie však všetkým - na rozdiel od plesnivých stien a zašpinených podchodov sa rozbité cesty nasprejovať alebo prelepiť plagátmi nedajú. Občan Bozonča teda dúfa, že to vhupnutie do jamy na ceste okolo hlavnej železničnej stanice zostane bez následkov.

Občan Bozonča si potom ešte pri rannej kávičke prečíta v mienkotvorných denníkoch a niekoľkokrát za deň vypočuje najnovšie správy o škandáloch súčasnej politickej zostavy, ktoré mu tak bytostne pripomínajú škandály zostavy predchádzajúcej, predpredchádzajúcej, predpredpredchádzujúcej, troch Mečiarových i tých prvých ponovembrových. Občan Bozonča sa síce opäť pozastaví nad správami, ako tí naši chceli ukradnúť niekoľko melónov eur, ale keďže si pamätá, ako tí cudzí hajzli ukradli vyše 80 miliárd eur - a keby na to zabudol, môže si to naklikať na stránke ukradli.sk - uspokojí sa so zistením, že opäť je na strane menšieho zla. Cestu domov strávi v dopravnej zápche a rozhovor v autorádiu s akýmsi odborníkom, tvrdiacim, že Bratislave by pomohlo metro, ho už ani nevyvedie z rovnováhy, iba prepne na inú stanicu. Pred petržalským panelákom nacúva do predposledného voľného miesta na parkovanie v jeho bližšom okolí a a vyberie sa so psom von, aby to stihol ešte pred večerným zápasom našich s Rusmi. Vo večierke si ešte kúpi tri pivá, dve pre seba a jedno pre manželku, ocení, že na rozdiel od centra mesta ceny na sídlisku nevyleteli strmhlav nahor, nakrátko predebatuje so susedom šance demitrovcov, zverí sa mu s excelentnou, ale pritom jednoduchou taktikou, akú by zvolil, keby bol na Hanlonovom mieste, predvídavo nereaguje na manželkine poznámky o vyhodenej šunkovej saláme a usadí sa pred televízorom.
A až po tom, keď Halák pred štvrtým gólom v našej sieti ľahkovážne prihrá puk ruskému útočníkovi, sa naozaj, ale naozaj naserie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?