reklama

Kto robí z Bratislavčanov rukojemníkov?

Keď pred štyrmi rokmi kandidoval v Petržalke Milan Ftáčnik za starostu, uspel o. i. aj preto, že tzv. kandidáti pravice (Ladislav Snopko, Tatiana Mikušová) sa navzájom vybili - spolu mali o dvesto hlasov viac (6281 + 3495) ako Milan Ftáčnik (9578).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

Keďže však Petržalka už niekoľko volebných období patrí k baštám tzv. pravicových strán, do 40-miestneho zastupiteľstva zvolili Petržalčania aj 37 poslancov koalície SDKÚ-DS a KDH, jedného nezávislého, jedného za koalíciu Nádej - OKS a jedného za koalíciu Smer, SMK-MKP a SZ. A tak vznikol model tzv. ľavicového starostu a tzv. pravicového zastupiteľstva, ktorý sa stal jedným z pilierov Ftáčnikovej kandidatúry na post primátora v „modrej" Bratislave. Že je to aj jeden z dvoch najpravdepodobnejších výsledkov komunálnych volieb v hlavnom meste, je už iná káva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je totiž vôbec vylúčené, že podobne ako pred štyrmi rokmi Petržalka dopadne v túto sobotu aj hlavné mesto. Napokon, nebolo by to prvý raz, kedy zvyšok Slovenska nasledoval „petržalský volebný vzor" - pretože podobnosť východiskových volebných predpokladov zrejme nie je náhodná.
Ako už ikstý raz predtým, lídri tzv. pravice odignorovali signály, aké im avizovali ich bratislavskí voliči, nespokojní s tým, ako spravuje mesto tzv. pravicová koalícia, a spoliehajú sa opäť na to, že ich elektorát opäť zatne zuby a bude voliť to/toho/tú, čo/koho im podhodia. V žiadnom prípade nezvažujú, že tzv. pravica začína mať aj v hlavnom meste čoraz horšiu povesť - horšiu úplne opodstatnene, lebo to, v akom predklone pred developermi a lobistami a ich záujmami stálo mestské zastupiteľstvo, je v slušných pomeroch neakceptovateľné.
Voliť pani Magdu iba preto, lebo inak bude primátorom Ftáčnik, je totiž hrubou urážkou všetkých, ktorí ešte nestratili posledné zvyšky súdnosti a kritického postoja k tým, ktorí v minulosti zdiskreditovali princípy a program slušnej, nearogantnej pravice. Z tohto hľadiska sú dvaja favorizovaní kandidáti ako dve strany jednej mince - jeden za osemnásť a druhá za dvadsať bez dvoch. Už napríklad aj preto, že zaznamenať v posledných rokoch čo i len náznak kritického odstupu pani Magdy od toho, čo sa dialo vo vrcholovej politike SDKÚ-DS, je rovnako náročné a bezvýsledné ako zaznamenať čo i len náznak kritického odstupu Milana Ftáčnika od toho, čo sa dialo vo vrcholovej politike Smeru-SD.
Logicky by to mohlo znamenať, že ani jeden z favorizovaných kandidátov by nepriniesol tú kvalitatívnu zmenu, akú od mestského zastupiteľstva očakávajú ešte stále nerezignovaní obyvatelia hlavného mesta.
Iste, nebolo by to prvý raz, kedy by voliči opäť uprednostnili princíp tzv. menšieho zla - na inom mieste o tom racionálne píše Miro Kocúr a voči jeho základnému presvedčeniu - „Kandidátka vládnej koalície možno nenapĺňa dokonale ideálne predstavy o bratislavskom primátorovi. Jej životopis a tím ľudí, ktorý stojí za ňou, je však dôveryhodnejší. Jej nedostatky s „nedostatkami" závislosti Milana Ftáčnika od hlavy strany SMER a jej sponzorov sú nateraz neporovnateľné. Pre mňa určite. Preto pre mňa je jej voľba prijateľným kompromisom medzi vysokými ideálmi a reálnou ponukou" - nemusí mať množstvo voličov zásadné výhrady.
Ak, samozrejme, cieľ je viac ako cesta. A ak víťazstvo tzv. pravicového kandidáta je viac ako cesta k slušnej pravici. Iste, ak si máte vyberať iba medzi tým, kto podľahol nátlaku komunistického systému, a tým, kto tento komunistický nátlak reprezentoval, výber je jednoduchší - ale súčasne aj zjednodušený.
Preto nechápem, prečo by obyvatelia hlavného mesta, ktorí majú inú predstavu o tom, kto ich má na tejto úrovni reprezentovať, mali zasa raz potvrdzovať, že predstava politikov o voličoch ako o nesvojprávnom stáde je úplne opodstatnená. Z tohto hľadiska je úžasným slobodným krokom text premiérkinho poradcu Juraja Smatanu- snáď bude bez sankcií.
Napokon, víkendové výsledky môžu byť iba tri - jeden hovorí o prefackaní tzv. pravice aj tzv. ľavice (keď uspeje kandidát Zmeny zdola), druhý iba o prefackaní tzv. pravice (keď uspeje Milan Ftáčnik). A tretí o tom, že tzv. pravica zasa dobre odhadla svojich voličov, ktorí jej opäť odpustia tie špinavé hry.
Iba prvé dva varianty však hovoria aj o tom, že nemožno beztrestne robiť handry alebo rukojemníkov z dospelých ľudí. A že bez prefackania v pravý čas bude aj cesta tzv. pravice k slušnej pravici oveľa zložitejšia a dlhšia.

Róbert Kotian

Róbert Kotian

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  17x

som novinár na voľnej nohe - odkedy som odišiel zo Sme. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu